Rodinné šťastie - 4. kapitola

   Pred západom slnka pricestovali na určené miesto – vysnívaný Split, ktorý obmývalo Jadranské more.

   Z auta sledovali, ako sa pred nimi začala rozprestierať veľká morská plocha, na ktorú dopadali slnečné lúče v úžasnom menení sa a rozliehali sa po nej. Práve bol príliv a voda zasahovala až po okraj.
    Matúš s Natálkou boli totálne vyčerpaní z dlhej cesty, sotva vnímali nádheru, ktorá sa pred nimi odohrávala. Tomáš s Marcelou pozorovali svoj práve splnený sen z trošku iného hľadiska.
   "Oplatilo sa šetriť na taký zážitok, však?" vyjadrila sa Marcela, ktorá pozorovala more spolu so zvyšnými rodinnými príslušníkmi prvýkrát v živote.
   "Teda, máš pravdu," povzdychol si a pritakal jej.

   Ubytovali sa na súkromí, v krásnom penzióne, v blízkosti najvyhľadávanejšieho mesta Split. Miesto, kde mali bývať, dlho nehľadali a ani nečakali celú večnosť na ubytovanie. Majitelia domu – starší pán s manželkou, inak veľmi milí, ich srdečne privítali a poukazovali im narýchlo, kde čo je.
   Po drevených schodoch s kovovým zábradlím vyšli spoločne na prvé podlažie domu, kde sa nachádzal ich apartmán, v ktorom mali týždeň stráviť spoločné chvíle.
    Odomkli im mohutné vstupné dvere zo smrekového dreva a previedli ich dvomi izbami. Závan novoty a čistoty svetlých izieb ich okamžite opantal.
    "Očividne nedávno prerobené," pomyslela si.
    V prvej izbe bol TV prijímač so satelitom, rádio a interným telefónom. V rohu sa nachádzala malá kuchynská linka so zabudovaným sporákom. Na nej bola naporúdzi rýchlovarná kanvica zasunutá v zástrčke pripravená k varu. Mini kuchyňa obsahovala komplet výbavu kuchynského náradia. Pri linke sa vynímala nová ľadnička.
    "Mami, budeš nám aj tu piecť pizzu?" vypytoval sa potešený Matúš, keď zbadal sporák a veľmi obľuboval jej zapekané špeciality vlastnej výroby.
    "Ani tu mi nedáte oddýchnuť?" bránila sa zbytočne Marcela. "Budem sa musieť aj tu realizovať v pečení talianskych dobrôt so slovenskými receptami, čo už," pomyslela si.
    Po pravej strane stál okrúhly masívny kuchynský stôl s vyrezávanými stoličkami toho istého materiálu. Vzadu za ním boli súmerne postavené dve koženkové fotelky béžovej farby s bukovým konferenčným stolíkom, ktorý im pripomínal domov v spojení klasickej slovenskej obývačky s kuchyňou.
    "Ej ha, tu sa mi bude dobre oddychovať." Tomáš sa usadil na pohodlnú fotelku a vyložil si unavené bosé nohy na stôl. "Začína sa mi tu páčiť." Spokojne pozrel na ostatných členov rodiny, ktorí stále postávali a čakali, kto sa podujme vyniesť a vybaliť kufre.
   "Ale, ale, niekto si tu oddychuje a my si máme sami hore vyniesť všetku batožinu?" spýtala sa ho s úškľabkom. "Poďte deti, ideme si pozrieť aj druhú izbu a kúpeľňu. Ocko nech si tu pekne lebedí, my si dáko poradíme," povedala synovi a dcére, ktorú medzitým postavila na podlahu, nevládala ju už držať na rukách.
     "Veď už idem, idem." Pomalým zdvihnutím vstal z kresla.
Marcela si všimla aj záclony, ktoré viseli až po zem. Boli určite práve vypraté, lebo bol z nich cítiť škrob a aviváž. Plávajúca laminátová podlaha vkusne dopĺňala interiér. Jediná výnimka bola dlážka zhotovená z keramickej dlažby umiestnená priamo pred a pod kuchynskou linkou.
    Všetko moderne a jednoducho zariadené vo farbe buka a vanilky.
    Presunuli sa k bočnej strane miestnosti, kde sa nachádzalo oddelene od izby WC a osobitne kúpeľňa so sprchovým kútom.
   "Fíha, aj fén! To je luxus," spokojne si povzdychla Marcela, keď ho zahliadla.
   Ako náhle nazreli do druhej izby - spálne, zostali prekvapene stáť.
   Izba bola zariadená v modro-bielom prevedení, presne tak, ako mali aj doma. V nej stáli už pripravené tri ustlaté postele plus jeden prístelok. Usmiali sa na seba. Kto bude asi na ňom spávať. Či Tomáš, či Matúš.
   Na podlahe nechýbali svetlomodré behúne ležiace popri posteliach. Závesy, ktoré viseli tiež až nadol, ladili s bielo-modrými obliečkami na perinách.
    Izba bola odetá do tmavého dreva v kombinácii s námorníckou farbou.
    "Veľmi pekné, také prímorské," povedala Tomášovi popri rozhliadaní sa.
   "Áno, tu sa nám bude dobre spávať." Naklonil sa k nej a dýchol jej do ucha. Niečo jej tým chcel naznačiť, len pred deťmi sa neodvážil viac k tomu dodávať, tak jej len pošepkal: "Najmä s tebou, drahá. Kedy vyskúšame?" lišiacky sa pýtal s otázkou na perách a popod nos sa roztomilo usmial.
    Zapýrila sa. Nechcela sa v tejto chvíli baviť o chúlostivých záležitostiach a jeho žartíkom nechcela venovať mimoriadnu pozornosť. Viac sa sústredila na ubytovanie.
    "Neskôr sa o tom porozprávame, dobre?" šalamúnsky to vyriešila.

   Medzitým, ako si oni obzerali nové ubytovanie, majitelia decentne odišli z izby.
   Po obhliadke sa všetci štyria vrátili späť do prvej miestnosti a tam visela na stene tabuľka s informáciami pre ubytujúcich. Na počudovanie aj v slovenskom jazyku. Marcela len očami prebehla:

   "Údaje o objekte:
1/ Zásobovanie vodou:
- miestny vodovod
2/ Prístup k objektu:
- prístup osobným automobilom k objektu : ľahko prístupný,
- dopravné spojenie verejnými dopravnými prostriedkami: dobré, parkovné miesto
3/ Údaje o vlastníkovi:
- základná znalosť anglického a talianskeho jazyka. Vlastník objektu žije v objekte s prenajímateľmi
4/ Vzdialenosť dodatočných zariadení od objektu:
- vzdialenosť od lekárne je 8 km, od ambulancie je 4 km, od zmenárne je 400 m, od benzínovej stanice je 8 km, od susedného objektu 10 m, od centra mesta je 300 m, od obchodu s potravinami je 1.8 km
5/ Dopravné informácie:
- vzdialenosť od autobusovej zastávky je 500 m, od železničnej stanice je 80 km, od najbližšieho letiska je 33 km, od trajektového prístavu 8 km, od hlučnej dopravnej cesty je 500 m
6/ V bezprostrednej blízkosti objektu nájdete:
park, park s vybavením pre deti, organizované výlety loďou, vodné pólo, organizovaný rybolov, pošta, bar, reštaurácia
7/ Ostatné poznámky:
- ubytovávanie: po 14:00 hod,
- vyprázdnenie izieb : do 11:00 h
8/ Dodatočné služby a vybavenie:
- žehlička (služba na žiadosť), upratovanie a čistenie 1x týždenne
9/ Pohľad na : - zeleň (izba), - more (obývacia miestnosť)"

   Kufre a ostatnú batožinu si postupne donášali dnu s pomocou majiteľov domu.
   Bolo už dosť neskoro, kým sa so všetkým oboznámili a deťom sa už zívalo z nedostatku spánku. Koniec koncov aj oni boli vyčerpaní z dlhej a úmornej cesty. Postele boli pripravené postlaté, len sa do nich uložiť.
   Najprv v rýchlosti osprchovala Natálku, aby sa mohli neskôr pokojne porozprávať čo ďalej. Uložila sa spolu s ňou do spoločnej postele určenej jej a mužovi. Malá v momente zaspala aj s bábikou v ruke, ktorú neskôr Marcela preložila na čelo postele, aby dcére nezavadzala a neprebrala ju zo spania, keby o ňu zavadila.
   Potichu sa presunula do prednej miestnosti. Manžel so synom akurát vybaľovali kufre, dávali uteráky a zubné kefky do kúpeľne. Bolo radosť na nich pozerať v takej aktivite, ktorá sa bežne u nich nediala.
   "Maťko, aj ty už bež spať," náhlila ho. "Nechajte to tak, vybalím to ja," navrhla im.
   "Ale mami, veď aj my ti môžeme pomôcť," ozval sa synátor.
   Usmiala sa na oboch.
   "To je od vás pekné gesto. Dobre, ale len toto a potom spať!" upozorňovala mladšieho z nich a šla uvariť čaj. "Chcete sa niečoho napiť? Malinovku, čaj,..." vymenovala im výber, ktorým disponovala.
    "Ja si dám kolu," odpovedal vekom stále malý chlapec.
    "Ale Matúško, veď po nej nezaspíš," vytkla mu.
    "Tak mi teda urob čaj!" pristúpil na jej ponuku.
    "Aj mne môžeš," ozval sa napokon Tomáš.
   "Urobím len taký jemný, ovocný. Kratšie ho vylúhujem, aby sa nám dalo lepšie zaspať," dopovedala.
    Vzápätí sa už rýchlovarná kanvica ozvala tichým "cvak" a na to sa vypla.
    Zaliala čaje všetkým trom do osobitnej šálky, osladila a položila na stôl. Spolu si sadli a chvíľku sa ešte rozprávali o ceste. O tom čo budú robiť, až kým na nich nedoľahla únava.
   Po dlhej ceste si šli konečne oddýchnuť a vystrieť unavené kosti. Matúš sa rýchlo prezliekol do pyžama a ľahol si na prístelok. Obetoval sa, keď videl ocka, ako sa mu na ňom nepohodlne leží.
    "Oci, pôjdem tam spať ja, ty si už na ňu trochu veľký," ozval sa malý, a zároveň mysľou veľký muž. Predsa bol len hmotnosťou a aj výškou menší a skôr jeho udrží ľahké kovové skladacie lôžko.
    "Naozaj to myslíš vážne?" nechápal. "Tak dobre, prajem ti pekné sny," pristúpil rýchlo na jeho ponuku, keby si to syn náhodou rozmyslel. Pobozkal ho na čelo otcovským bozkom a zľahka mu pubertálne udrel rukou po jeho dlani. Na to odišiel z izby.
    Na štvrtú, a zároveň poslednú posteľ si ľahol Tomáš. Marcela sa pritúlila k malej a pobozkala ju jemne na čelo. Ani nevedeli, ako zaspali.

   Ráno ich už zobudilo jadranské slnko, ktoré sa predieralo pomedzi žalúzie a prebleskovalo im do očí. Ponaťahovali sa, umyli a zišli dole po schodoch na raňajky. Držala dcéru pre istotu na rukách, kým schádzali po dosť strmých schodoch nadol.
   Na prízemí domu sa vyskytovala veľká tabuľa s informáciami o Splite a Chorvátsku. Na nej bolo napísané uvítanie a sprievodca krajinou:

"Vitajte v Splite – stredisku strednej Dalmácie starému 1700 rokov! Rímsky cár Dioklecián mal dobré dôvody na to, že práve tu postavil svoj palác, o čom sa aj dnes môžu presvedčiť početní návštevníci. Presvedčte sa aj vy, pretože najlepšie môžete pocítiť, čo je dalmatinský šarm a, čo ho vytvára až keď prídete do Splitu. Vyberte sa na prechádzku mestom a nech Vám ono samé rozpovie svoj príbeh, obohatený jeho pamiatkami. Večer sa môžete dobre zabaviť v niektorom bare alebo diskotéke. Pozrite si niektoré z predstavení v rámci Splitského leta, vypočujte si dobrý koncert, prípadne si nahliadnite niektorú výstavu fotografií, ktoré sú súčasťou tohto kultúrneho festivalu. Spomienky si zoberte vo fľaši olivového oleja alebo viazaničky rozmarínu, ktorý Vám bude ešte dlho pripomínať leto.
V každom kútiku Chorvátska a jej nespočetných ostrovoch, v každom ročnom období je možné prežiť rozprávku, ktorá Vám umožní pochopiť zvláštnosť tejto mediteriánskej krajiny. Prezrite si našu mapu Chorvátska a vyberte si svoje miesto na oddych. Zistite viac o destinácii, ktorú ste si vybrali a nájdite si aj ubytovanie, ktoré Vám vyhovuje, ako aj aktivity ktorými si spestrite Vašu dovolenku.. Vychutnajte si aj plánovanie Vašej dovolenky v Chorvátsku!"

   Po zbežnom prečítaní informácií ich cesta viedla do jedálne.
   Ako náhle Natálka zočila plný stôl jedla, zosunula sa z maminých rúk a rozbehla sa k nemu aj s Matúšom za pätami.
   Marcela na nich zakričala, ale márne, deti ju už nevnímali. Práve si brali do drobných rúk chlieb a šunku a s plnými priehrštiami im šli v ústrety. Pokrútila hlavou, akí sú odvážni obaja a neboja sa ísť do neznáma. Bola tomu vďačná. I keď poznala z okolia ich bydliska aj také deti, ktoré sa boja a plačú, keď prídu do cudzieho prostredia alebo sa hanbia, keď ich osloví cudzí človek. Ich ratolesti boli skôr prispôsobivé a samostatné v niektorých situáciách.
   Prešli spolu k stolom s jedlom, vybrali si z nich, čo mali radi a prešli k jedálenským stolom. Zopár hostí tam už stolovalo, len ich pozdravili. Na ich milé prekvapenie ich odzdravil v slovenskom jazyku jeden pár s malým bábätkom. Navzájom sa predstavili a boli radi, že sú tam ubytovaní aj ich rodáci. Neskôr zistili, že neboli jediní slovenskí turisti v tomto penzióne a jeho okolí.
    Po raňajkách sa pobrali späť do apartmánu. Osprchovali sa a vzali si so sebou uteráky, plavky, deku a opaľovacie krémy. Tešili sa, že pôjdu na pláž.
    "Mami, potápačské okuliare mi nezabudni a plutvy so šnorchlom," pripomenul jej Matúš.
    Tak sa radovali, ani si neuvedomili, že sa vonku zmráka. Boli šťastní. Zobrali si čo treba a už sa všetci štyria hnali dolu po schodoch.

   Pláž bolo vidno z ich prvej izby z balkóna. Mali to na skok, ale bežali, akoby ich niekto naháňal.
   Keď Matúš zbadal, že sú blízko, začal cestou postupne zhadzovať zo seba veci. Tmavomodré plavky s vyšitou futbalovou loptou na boku už mal na sebe, obliekol si ich ešte v izbe, aby mohol ísť, čo najskôr do vody.
   "Kde si mi dala tie potápačské veci?" spýtal sa jej v rýchlosti, kým sa zobúval a hádzal na štrk.
   Podala mu z tašky jeho neodmysliteľnú potrebu a rýchlo si zakladal na oči obľúbené potápačské okuliare, nastokol si plutvy a vsunul si šnorchel do úst. Hneď na to už vykračoval pomalým tulením krokom po skalnatej pláži a hodil sa rovno do mora. Z vody bolo vidno len plutvy, keďže sa stále potápal a hľadal morské príšery pod hladinou.
   Keď sa dostatočne vybláznil v mori, cestou zbieral nezvyčajné skalky a mušle do skleneného veľkého pohára, ktorý si vzal z izby. Položili si to ku kríku, aby mu to pri brehu neodplavilo a znovu sa šiel ponárať. Mal z toho veľkú radosť.
   Oni sa z brehu naň pozerali, ako sa teší. Medzitým šla s dcérou do prezliekarní na pláži a neskôr z nich vyšla v plavkách.
   Tomáš sa prezliekol nenápadne pod uterákom a snažil sa zatiaľ, kým sa ona bola prezliecť, vojsť do vody. Ale, keďže bol doma zvyknutý na kúpaliská s teplou termálnou vodou, kým vošiel do studeného mora, trvalo mu to dosť dlho. Keď zočila tie jeho grimasy, ktoré robil, musela sa smiať aj s Natálkou, ktorá videla prvýkrát svojho otca v takejto humornej situácii.
Zatiaľ jej dala dole plienku a nechala ju nahú behať po skalkách. Neskôr jej obliekla malé ružové plavky s anjelskými bielymi krídlami vzadu. Nafúkala jej malé plávacie koleso s motívom rozprávkových postavičiek, ktorým sa nikdy nič nevydarilo. Vo vnútri boli otvory na nohy a k tomu, pre lepšiu bezpečnosť, jej nasunula aj plavecké rukávniky.
   Keď obaja vyšli celí vymrznutí z vody, šla sa aj ona s malou vyšantiť.
   Natálka samozrejme celá skrehla pri prvom namočení a spŕške vody, ktorá prišla s vlnou. Ihneď vykríkla a začala plakať. Musela ju upokojiť, že voda je chladnejšia a namáčala jej postupne nohy. Aj Marcela sa namočila po pás, aby jej dokázala, že to nie je, až také strašné. Po prvotnom šoku sa osmelila a postupne s pomocou jej ruky vošla do mora. Nakoniec si šplechot mora užívala a ani nechcela vyjsť von. Neboli ale dlho, lebo počasie im to nedovoľovalo.
   Po chvíľke vyšli z vody. Narýchlo dcéru vysušila malým ružovým uterákom, obliekla ju aj seba a zobrala veci, lebo už začínalo popŕchať.
   More začínalo byť nepokojné a oblaky sa kopili.
   "No to je za privítanie!" mudroval Matúš cestou do domu, keď začalo pršať.
   "Môžeš byť rád, že si sa trochu okúpal," oponoval mu otec.
   "Ale to bolo málo! Ja som tam chcel byť dlhšie! Nepáči sa mi to, ešte sme len prišli a už musí začať liať," sklamane dodal syn.
   "Tak sa musíš s tým zmieriť, my to neovplyvníme! Snáď zajtra bude krajšie počasie," podráždene povedala synovi a utekala za malou, lebo už bola taká pojašená, že bežala nie po vydláždenej cestičke, ktorá smerovala k domu, ale po už mokrej tráve v jediných sandáloch, ktoré jej vzala.
   "Aj tak musí ísť Natálka spať. My sa budeme zatiaľ hrať šach, čo povieš?" Tomáš ho pohladil po hlave a chytil otcovsky za ramená.
   "Dobre, oci," rezignoval, ale zároveň sa aj potešil a bral schody po dvoch, aby bol čo najskôr v izbe.

   Pripravila obed, kým oni už začali hrať partičku šachu. Dcérka si medzitým, kým mama varila, s bábikou v ruke pozerala obľúbenú knižku na posteli a ukazovala jej, čo v nej je.
   Naservírovala im na taniere ich obľúbené špagety so syrom, paradajkami a nejakú salámu, ktorá ostala. Skoro ráno bol Tomáš v obchode, nakúpil čerstvé potraviny a pečivo pre prípad hladu.
    "Obed!" zakričala. Boli v spálni, kým varila.
    "Ideme!" ozvali sa všetci jednohlasne.
    Prvá dobehla Natálka, ktorá už bola veľmi hladná. Dala jej podbradník a usadila ju k stolu. Dcéra jedla prvýkrát na veľkej stoličke spolu s nimi a bolo to pre ňu veľké dobrodružstvo, ktoré si užívala. Chlapci si sadli vedľa nich k stolu a pustili sa do jedla. Popri tom si Tomáš otvoril aj chladené pivo. Mal ho rád. Hlavne po obede na pretrávenie. Natálka s Matúšom sa pustili do špagiet, akoby nikdy nejedli. Viac im vytrávilo popri vystrájaní v mori. Usmiali sa na seba s manželom a pochválili oboch, ako pekne jedia.
    Keď dostolovali, Marcela si zapila jedlo minerálkou, rovnako ako aj syn a štrngla si s ním. Natálka okamžite reagovala a podávala im pohár s čajom, aby sa potešila:
    "Cing - cing," štebotala s veselosťou dieťaťa.
    "Na zdravie všetkým!" pripojil sa aj Tomáš a spolu sa na tom náramne bavili a smiali.

   Pred spaním dcére nasadila plienku a uložila ju spať. Od únavy rýchlo a tvrdo zaspala.
    Marcela si zatiaľ čítala rozčítaný román, ktorý obľubovala a vedľa v izbe počula len tlmené zvuky: "Šach, mat..." Hrali sa a ani nevnímali, ako ide čas.
    Natálka spala dve hodiny a aj ona si s ňou zdriemla, tiež bola unavená. Keď vstali, bolo už po daždi.
   Medzičasom sa ich dvaja chlapci stále hrali v prvej izbe, tentoraz karty.
   Na olovrant si pochutnali na južnom ovocí a dcérke ponúkla prvýkrát dyňu. Chutila jej.
    Nakoniec sa všetci spolu peši vybrali do vysneného mesta.
/pozn. autora: Informácie o ubytovaní, sprievodca a údaje o objekte som skopírovala a upravila pre účely tohto príbehu od rôznych cestovných kancelárií z ich webových stránok./