Rodinné šťastie - 5. kapitola

   Split - krásne mesto s úžasnými pamiatkovými unikátmi. Medzi nimi sa vypínala mohutná bronzová socha, ktorej predpovede hovoria: "Keď sa dotkneš palca na tejto nohe, opäť sa sem vrátiš."
   Bola taká ošúchaná a vyhladená, že všetka farba po toľkých treniach od okoloidúcich turistov z nej poopadávala. Samozrejme sa jej chytili všetci štyria a odfotili sa pri nej, aby mali pamiatku.
   Šli si obhliadnuť aj prístav, v ktorom kotvilo zopár priplavených člnkov. Výletné lode boli obsadené a na turistických plavbách po mori s návštevníkmi, ktorí mohli obdivovať krajinu z morskej plochy.
   Cestou, ktorou prišli, sa vrátili späť do centra. Prechádzali dlhým, a pritom širokým chodníkom, kde po jeho okrajoch sa hompáľali vysoké palmy, tak ako zafúkal vietor. Mali úžasný zážitok kráčať pomedzi ne. Deti stále otáčali hlavy smerom nahor či nezazrú kokosový orech. Z toľkého množstva našincov a turistov, ktorí sa prechádzali s nimi po aleji plnej paliem, sa im krútila hlava.
    Na druhej strane, za cestou, sa vynímali novopostavené budovy, renovované historické domy a hotely pre turistov, kde na ich prízemí nemohli chýbať kaviarničky, bary, reštaurácie s veľkými slnečníkmi a prístreškami proti slnku, ktoré vítali veľké množstvo ľudí z iných končín sveta - dovolenkárov. Každý si užíval voľno, horúce leto a spomalil tempo. Bolo neskoré popoludnie, a predsa bolo vonku okolo tridsať stupňov Celzia.
   "Tu je horúce aj po výdatnom daždi. Na Slovensku by sa určite ochladilo po takej letnej búrke, aká tu bola dnes. Neustále tu je rovnaká horúčava, ako keby ani nepršalo," povzdychla si Marcela a podávala deťom už teplý čaj, ktorý vzala so sebou na osvieženie.
   Deti, ale aj oni, nevládali, pobrali sa teda späť. Cesta im ubiehala o čosi rýchlejšie, lebo vedeli, kde sú ubytovaní a nikde sa cestou nezastavovali.
   Akurát prišli, keď nakukli zvedavo do jedálne a videli, že na prestreté stoly majitelia pripravovali s pomocou čašníkov ich prvú uvítaciu večeru.
    Vyšli hore, aby sa mohli poumývať, osviežiť po namáhavom výlete a preobliecť sa.
   Natálke upravila jemné vlásky do dvoch vrkočov a obliekla jej letnú sukňu. Maťovi vybrala jednofarebné krátke nohavice a tričko.
     "Obleč si toto," podávala mu zároveň.
   Keď schádzali dole schodmi, stretli cestou dve deti približne vo veku ich ratolestí, ktoré sa hrali naháňačku. Neriešili to, lebo im po dlhej túre vytrovilo. Ponáhľali sa zasýtiť hladné žalúdky.

   Na stoloch bolo slávnostne naservírované na ich uvítanie všetko od výmyslu sveta z darov mora. Medzi nimi nesmeli chýbať morské ryby, kraby, chobotnice, ustrice, morské raky, langusty, kalamáre a sépie. Všetko podávané na spôsob švédskych stolov s množstvom rôznej zeleniny okolo nich.
    Polievku, menom juha, domáci nachystali do veľkých porcelánových mís. Na výber mali zeleninovú, hovädziu, slepačiu alebo rajčiakovú. Stoly sa ohýbali pod rôznym upraveným jahňacím a baraním, ražničím z niekoľkých druhov mäsa a mleté čevapčiči. Ani nevedeli, kam sa skôr pozrieť, keďže bolo toho toľko, že si mohli vyberať.
   Na pitie mali na výber rakiju - tradičný nápoj, a zároveň domácu pálenku. Majitelia tvrdili, že domáca pálenka nie je alkohol, ale prírodný liek. Vypaľuje sa zo všetkého, preto jeho ponuka je veľmi pestrá. Miestnou špecialitou bol horký bylinkový likér Pelinkovac a rôzne druhy vín - červených a bielych. Samozrejme si mohli vybrať aj im známe nealko nápoje, poprípade sa ponúkli čistou pramenitou pitnou vodou podávanou v sklenených džbánoch s ľadom.
   "Zajtra aspoň budem vedieť, že nemusím variť nejaký zložitý obed. To je teda dosť bohatá večera. Cítim sa ako kráľovná," priznala sa Marcela a nadchýnala sa pri vyberaní jedla z krásne prestretého stola.
   "To teda fakt. Ja som potom kráľ a vy ste moji poddaní." Usmial sa na svoju rodinu, ktorá nechápala, čo to rozpráva. "Veď z tohto by sa naozaj najedlo riadne veľa ľudí," dodal Tomáš.
   "Čo s tým urobia, keď sa to nezje?" spýtal sa Maťo popri naberaní kalamárov, ktoré chcel tiež ochutnať. Vždy bol taký. Všade, kde prišli, si dal niečo špeciálne, ktoré nikdy predtým nejedol. Tak učinil aj teraz.
   "Veru neviem," zneistel otec, "asi to neskôr dajú nejakým žobrákom alebo zvieratám, prípadne to odložia na ďalší deň," objasnil mu napokon.
    "Natálka, idem ti nabrať zeleninovej polievočky, dobre?" opýtala sa dcéry, ktorá sa jej neustále vrtela popri nohách. Nakúkala, kedy aj jej niekto ukáže, čo na stoloch je. "Potom sa uvidí či budeš ešte niečo chcieť papať," podotkla. Vzala ju na ruky a ukazovala jej, čo všetko tam je.
   Matúš sa len prizeral, aké všelijaké tvory sú na stoloch, ktoré by si ešte vybral.
   "Mami, pozri chobotnica!" vykríkol odrazu.
   "Fuj!" Zmraštila sa, keď zbadala slizkého tvora s končatinami obtočenými okolo zeleniny, ktorú si práve chcela naporciovať na svoj tanier. Bolo to tam tak pekne uložené, že by si to ani nevšimla, nebyť synovej poznámky.
   Naložili si a pobrali sa s plnými taniermi k stolu. Tam stretli aj deti, ktoré sa predtým naháňali po schodoch. Len na rozdiel od vtedy, teraz slušne sedeli a vychutnávali si chorvátske prímorské špeciality.
    Stoly, kde mali jedlo konzumovať, boli klasické hranaté a pripravené tak, že pri každom z nich sa nachádzali štyri stoličky. V strede stolov sa nachádzala v malej váze kytica čerstvých kvetov zo záhrady majiteľov. V prípade, ak sa tam vyskytovalo malé dieťa, mali prichystané aj špeciálne detské stoličky so zábranami proti prevráteniu. Rodinám s viacerými príslušníkmi vyhoveli v tom, že im stoly pospájali k sebe. Každá rodina mala svoj vopred rezervovaný stôl. Oni mali svoj blízko pri okne, čo im vyhovovalo, aby si mohli prezerať okolitú prírodu za domom, keďže jedáleň bola otočená smerom k záhrade.
   Vtedy si všimli, že vzadu boli naporúdzi pre detských hostí preliezačky, malý bazén a pieskovisko so šmýkačkou.
   Keď to deti zbadali, hneď im to vyčarilo úsmev na tvárach.
   "Mami, pozri! Tam je aj bazén!" vykríkol Matúš a ukázal smerom naň.
   "Pieskovisko, aha! Aj smýkačka!" ozvala sa Natálka so žiarivým úsmevom na perách.
   "Pôjdeme tam, prosím?" prosíkal syn.
   "Zajtra, dobre?" odpovedal mu otec.
   "Ja sa scem smýkať," rozľútostila sa malá copaňa a začala vzlykať.
   "Ale, veď sa už začína stmievať deti. Pôjdeme hneď ráno, keď vstaneme, dobre?" navrhla im mama.
   "Uhm, škoda," smutne súhlasil Matúš.
   Viac sa tej téme nevenovali, lebo im želanie aj tak nemohli splniť, keďže bol čas na spánok.

   Po výdatnej, ale pritom zdravej, večeri sa pobrali spať do nových postelí, ktoré im pripravili ich ubytujúci.
   Deti sa tešili, sľúbila im, že na druhý deň ráno sa pôjdu hrať za domom.
   Marcela okúpala Natálku. Urobila jej obľúbenú kašičku do fľašky, keďže veľa z večere nezjedla, aspoň polovičnú dávku na uspatie a upokojenie sa, lebo začala byť uplakaná.
   "Bojí ma bjuško." Pohladkala si ho.
   "Dnes si papala také jedlá, ktoré doma nevarievam. Asi to bude z toho," dedukovala a dúfala, že to nebude nič vážne.
    Vzala uvoľňujúcu masť a masírovala jej brucho. Keď jej chcela prezliecť plienku už zacítila, že to nie je to pravé, čo mala v nej mať. Narýchlo jej utrela nelichotivú hmotu zo zadočku a plienku vyhodila do smetí.
   "Ach jaj. Dyňa alebo slaná voda asi zaúčinkovala v tvojom brušku."
   Podišla ku kufríku, v ktorom mala zabalené lieky, vytiahla z neho detský liek od bolesti. Striekačkou vysala potrebné množstvo sirupu a podávala jej ho pomaly, kým nezostala striekacia nádobka prázdna. Dala jej ho zapiť čajom, do ktorého vsypala balík prášku proti hnačke. Dúfala, že nebude mať horúčku, ale napokon jej opáčila čelo, mala ho v primeranej teplote.
   Keď prišla s ňou na rukách do spálne, Maťo už spal. Dcérka rýchlo po ňom zaspala tiež, bola veľmi unavená.

   Zostali s Tomášom sami.
   "Čo s načatým večerom?" navrhol jej.
  "Neotvoríme si vínko na privítanie? Síce druhý deň, ale nevadí to, však?" opýtal sa romanticky svojej milovanej a pobozkal ju na krk.
   "No hádam radšej otvor to víno." Jemne ho odtiahla s bozkom na líci a na krku, po ktorom jej práve prechádzal ukazovákom a díval sa na ňu s tým jeho stále zamilovaným pohľadom.
    "Prestaň, nemôžem sa na nič sústrediť!" ohradila sa.
   "A na čo sa chceš sústrediť?" nechápavo sa opýtal.
   "Počuješ?"
   "Nie, a čo?"
   "Ako mi bije srdce."
   "Áno? Kde ho máš?" Už, už sa snažil jej vyhrnúť blúzku, keď v tom vošiel do izby Matúš, ktorý ich očividne v intímnej chvíli vyrušil.
   "Idem cikať."
   Usmiali sa naňho a boli radi, že ich nepristihol pri inej činnosti.
   "No, otvor to víno, keď ho toľko núkaš," navrhla.
   Vstal, podišiel k baru a vybral suché červené víno, poháre a niesol všetko na stôl. Medzitým syn prešiel popri nich do izby.
   "Dobrú noc," povedal potichu.
   "Dobrú, zajko," odvetila a poslala mu vzdušnú pusu.
  "Ahoj, a už nás neruš, potrebujem sa s maminou o niečom dôležitom porozprávať!" upozornil ho otec.
    "Chi-chi." Usmial sprisahanecky na nich syn a odišiel do spálne.
    Počkali chvíľu, kým zaspí. Tomáš nazrel do spálne, našťastie syn už tvrdo spal a odfukovali obe deti.
    "Spí. Kde sme to prestali?" oslovil ju.
    "Chcel si otvoriť to víno." Ukázala na stôl.
   Zobral otvárač zo zásuvky z kuchynskej linky a podišiel k nej. Pobozkal ju na vlasy, medzitým otváral spoza nej červený nápoj.
    Nalial jej, štrngli si... Nedopili...
   Nemohol z nej oči odtrhnúť, stále bola krásne mladá a svieža. Ako pred rokmi, keď sa do nej bezhlavo zaľúbil.
    "Si krásna, žienka moja," polichotil jej.
    "Aj ty a ľúbim ťa," opätovala mu lichôtku.
   Postupne prešiel až k jej ramenám. Odhrnul jej blúzku, rozopol niekoľko gombičiek, stále ju bozkával. Podišiel spredu k jej odhalenému telu, až jej naskočili zimomriavky, keď sa jej nežne dotýkal. Láskal ju opakom svojej ruky, kým sa chvela nedočkavosťou. Náhle vstal.
   "Kam ideš?" opýtala sa ho roztúžená.
   "Spravím intímne osvetlenie. Súhlasíš?" Prikývla.
   Zhasol svetlo. Vytiahol z vrecka zapaľovač a rozsvietil sviečku, ktorá bola pripravená na túto alebo inú príležitosť na kuchynskom stole.
   Rozopol si cestou nohavice a kráčal k nej do obývacieho priestoru. Rozložil deku, ktorá bola prevesená ešte z doobedia na fotelke, aby preschla z pobytu na pláži. Sadol si a podložil si rukou hlavu.
   "Nejdeš ku mne?" oslovil ju.
   Pomalým krokom sa presunula k jeho telu a zahanbene sa zakryla blúzkou.
   "Hádam sa nehanbíš vlastného muža?" spravil sa urazeným.
   "Nie, ale je mi akosi zima," dodala.
   "Mali by sme s tým niečo urobiť. Čo povieš?
   Nestihla ani nič povedať, už jej vyzliekal ľahkú letnú sukňu. Pod ňou nemala silonky, našťastie. Bolo horúce a mala trochu opálené nohy. Kĺzal jej jemne po vyhladených nohách svojou chlapskou rukou, tým ju ešte viac vzrušoval. Popri tom ju neustále bozkával a vdychoval jej vôňu tela.
   "Voniaš ako anjel."
   "A ako voňajú anjeli?"
   "Ako ty, láska moja."
   "Ty lichotník."
   Veľmi ho ľúbila. Bol stále taký romantický, a pritom realistický. Hlavne bol jej. Chytila mu bradu a pobozkala ho. On sa na jej pery prisal ako prísavník v akváriu na sklo.
    "Bože, ako som mohol bez teba žiť?" Dýchal na ňu a v okamihu bol rukou v jej lone. Nemohol vydržať. Bol vzrušený ako aj ona. Cítil to, vedel to. Zobral ju do náručia a položil k sebe na deku.
   Užívali si intímne chvíle pritiahnutí pri sebe, pokým v extáze neexplodovali na vrchol blaha. Ticho nasávali energiu, ktorá vyvoláva čas po milovaní.
    "Ľúbim ťa, veľmi, veľmi moc, aj ty?" ozvala sa a naklonila sa nad neho.
    "Veď vieš, že aj ja teba." vyjadril sa a prisunul si ju k perám.
   Ostali ešte chvíľu v romantickom opojení. Po niekoľkých minútach vstal a obliekol sa. Podal jej víno do ruky.
   "Na našu lásku!"
   Zdvihol pohár do výšky a štrngol si s ňou
   "Na nás!" pritakala a odpila si z vína.
   "Idem si pofajčiť, zatiaľ zapni telku či nie je nejaký dobrý program," navrhol jej a vyšiel na balkón.
   Medzitým sa poobliekala a poskladala deku. Prisunula si ju k nosu a vdychovala jej vôňu. Voňala stále po ňom a po ich láske... Zamyslela sa.
   Zapla televíziu a prebrala sa. Práve vysielali v správach, že v Strednej Európe, a poväčšine na Slovensku, sú veľké povodne a neustále tam prší, až sa zhrozila a zamrazilo ju.